Od tvrdých magnetov k molekulovým magnetom – cesta a úskalia

Odborná prednáška, ktorú prednesie prof. Ing. Roman Boča, DrSc.
Technické aplikácie klasických záznamových materiálov na báze feritov – oxidov železa typu Fe2O3·MO narážajú na fyzikálnu hranicu, ktorou je minimálne množstvo asi 1015 atomárnych nositeľov magnetického usporiadania. Preto väčšia hustota záznamu na čip má svoju limitu. Avšak nové objavy v oblasti koordinačnej chémie sľubujú magnetický záznam na jedinej molekule (alebo zhluku molekúl na nanoúrovni). To by umožnilo hustotu záznamu až zeta-byte (1021) na čip. Takto by sa dali do prenosného zariadenia typu mobilného telefónu uložiť kolosálne dátové súbory, ktoré by neboli odkázané na on-line pripojenie.
Molekulový magnetizmus je jednou z najpríťažlivejších výziev modernej chémie a predstavuje víziu úplne nového prístupu k informáciách a ich spracovaniu.
Aj malý výskumný tím na UCM v Trnave drží krok v oblasti skúmania vlastností jednomolekulových a jednoiónových magnetov, pričom obohatil svetové poznanie nielen o sériu nových látok, ale aj o nové poznatky o ich magnetickom správaní a pomalej magnetickej relaxácii vrátane objavu tzv. „reciprocating thermal behaviour“ v triede jednomolekulových magnetov.