V rámci tohtoročného TVT 2021 sme pre vás pripravili dve prednášky venované téme srdce. V jednej prednáške sme sa na srdce pozreli z emočného hľadiska a v druhej z fyziologického.

Oxytocín – hormón lásky, ale aj liečby

Oxytocín je považovaný za hormón lásky a pozitívnych emócií. Zodpovedá za dôležité fyziologické funkcie v našom tele, sprevádza nás pri narodení a ovplyvňuje naše telo a myseľ. Za posledné desaťročie vzbudzuje veľkú pozornosť jeho možný terapeutický efekt pri liečbe niektorých neuropsychiatrických porúch. Jeho rôzne využitie nám priblížila RNDr. Jaroslava Babková, PhD., v prednáške s názvom Oxytocín – hormón lásky, ale aj liečby.

Prednáška je zverejnená na YouTube CVTI SR ako jedno z podujatí v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2021 (TVT), ktoré pre Vás organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci Centra vedecko-technických informácií SR. Podujatie sa uskutočnilo v online forme bez fyzickej prítomnosti divákov.

RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdiu vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii aj USA. Venuje sa štúdiu genetických polymorfizmov a ich úlohe pri modulácii vplyvu pohlavných hormónov vo vzťahu ku kognitívnym funkciám. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.

Akým vplyvom čelí naše srdce a ako ho zachrániť?

Srdce patrí medzi najdôležitejšie orgány v tele človeka, nakoľko svojou prácou zabezpečuje pre ostatné orgány zásobovanie živinami a kyslíkom. Tým zaisťuje funkčnosť ľudského tela (organizmu) ako celku. Ochorenia srdcovo-cievneho systému patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovenku a aj vo svete, a to napriek mnohým terapeutickým pokrokom v ich liečbe. Podľa štatistík v roku 2020 na Slovenku zomrel na problémy s kardiovaskulárnym ochorením priemerne každý druhý pacient a až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik nejakého ochorenia srdca. Jednou zo stratégií ochrany srdca je vyhýbanie sa nežiaducim vplyvom, ktoré môžu negatívne pôsobiť na funkciu srdca a ciev. O tom, aké sú najčastejšie negatívne vplyvy pôsobiace na vznik a rozvoj ochorenia srdca a ciev, a či sa dá efektívne chrániť pred spomínanými vplyvmi a predísť vzniku kardiovaskulárnych ochorení nám vo svojej prednáške porozprával Mgr. Branislav Kura, PhD.

Po prednáške nasledoval workshop vedený skúseným lektorom a inštruktorom prvej pomoci, Mgr. Jozefom Minárom, ktorý nás naučil, ako správne postupovať pri náhlej zástave krvného obehu, ktoré informácie je dôležité poskytnúť operátorovi tiesňovej linky a aký je rozdiel medzi resuscitáciou dospelého a dieťaťa. Okrem toho sme sa dozvedeli, ako a kedy sa používa automatický externý defibrilátor.

Fotogaléria

Podujatie sa uskutočnilo v online forme bez fyzickej prítomnosti divákov. Prednášku si môžete pozrieť na YouTube CVTI SR.

Mgr. Branislav Kura, PhD., je vedecko-výskumný pracovník v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde sa venuje problematike výskumu kardiovaskulárnych ochorení, predovšetkým ochoreniam vzniknutým vplyvom nadprodukcie voľných foriem kyslíka (radikálov) a zlyhávajúceho srdca. Vyštudoval molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorandské štúdium absolvoval na katedre fyziológie a etológie. Po skončení PhD. štúdia absolvoval zahraničnú stáž v St. Boniface Research Centre v kanadskom Winnipegu. V roku 2020 získal ocenenie mladý vedecký pracovník SAV do 35 rokov. Je členom viacerých kardiologických a fyziologických spoločností a jedným zo spoluzakladateľov Európskej akadémie pre výskum molekulárneho vodíka v biomedicíne, ktorá sa venuje spájaniu európskych vedcov venujúcich sa výskumu v tejto oblasti.

Mgr. Jozef Minár, lektor odbornej prípravy, pracuje v zdravotníctve 48 rokov. Od roku 1973 pôsobil ako zdravotná sestra v rámci nemocničnej a ambulantnej starostlivosti. V roku 1998 nastúpil do Záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a posledných 13 rokov pracuje na Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby. Po absolvovaní magisterského vzdelanie na Trnavskej univerzite v roku 2002 a ukončení doplnkového pedagogického štúdia na Pedagogickej fakulte UK sa venoval popri práci aj pedagogickej činnosti na Strednej zdravotníckej škole v odbore zdravotnícky záchranár a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v špecializačnom odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Zároveň vykonáva aj inštruktora prvej pomoci a venuje sa osvetovej činnosti v oblasti prvej pomoci. V roku 2013 mu bola udelená Národná cena záchrannej zdravotnej služby. V roku 2016 ho Slovenská komora zdravotníckych záchranárov uviedla do svojej siene slávy. Jeho verejné vystúpenie pre TVT 2021 je posledné, keďže v decembri tohto roku odchádza na zaslúžený dôchodok.

TVT sa uskutočnilo v období od 8. do 14. novembra 2021. Z dôvodu epidemiologických opatrení sa viaceré podujatia uskutočnili online. Jednotlivé formy realizácie si môžete overiť priamo na stránkach organizátora.

Hlavnými organizátormi podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Spoluorganizátorom podujatia je AMAVET. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a spoločnosť EPSON. Mediálnymi partnermi sú VEDANADOSAH.sk, časopis Quark, Nextech a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

Tieto prednášky sú organizované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.