Prednáška mapuje dialóg dvoch národných básnikov – A. Mickiewicza (1798-1855) a A. S. Puškina (1799-1837). Mickiewicz ako predstaviteľ podrobeného národa a Puškin ako predstaviteľ imperiálnej moci polemizovali o dobe (poémy Dziady, v s.j. ako Slávnosť mŕtvych a Medený jazdec). Zložitý bol aj osobný vzťah medzi spisovateľmi, ktorý sa vyvíjal od priateľstva k antipatii.