9.ročník esejistickej súťaže otvára tému etických hraníc umelej inteligencie. Fenomén umelej inteligencie (AI) mení spôsob, akým tvoríme, pracujeme, študujeme, či komunikujeme.
Virtuálni asistenti, chatboty a voiceboty, algoritmy sociálnych médií, internetových prehliadačov, streamingových služieb, nástroje a programy umelej inteligencie, sú neoddeliteľnou súčasťou virtuálneho sveta, smart domácností, autonómnych vozidiel či dronov, dokonca diagnostických medicínskych postupov a i. Aj v prípade umelej inteligencie sa popri jej nesporných výhodách a prospechu objavujú aj nezanedbateľné riziká.

V kontexte etických úvah sa pýtame: Sú tieto technológie hodnotovo neutrálne, alebo sú presiaknuté hodnotami svojich tvorcov, resp. do akej miery by mali inžinieri zohľadniť etické princípy pri vývoji a aplikácii systémov AI? Ktoré systémy AI by sme mali aj naďalej vyvíjať a ktoré sú už za tzv. „červenou čiarou“? Prečo by sme ich nemali ďalej vyvíjať – akú konkrétnu (etickú) hrozbu predstavujú? Akú mieru zodpovednosti a kto konkrétne (vývojár,objednávateľ systému, užívateľ, alebo samotná technológia AI?) by mal niesť v prípade spôsobenia škody umelou inteligenciou? Do akej miery máme technike a technológiám (vrátane umelej inteligencie) veriť?

Má nám umelá inteligencia len radiť a odporúčať, alebo aj priamo rozhodovať o niektorých veciach? Aký by mal byť vzťah medzi človekom a strojom, aké miesto má (bude mať) človek vo svete techniky?